Nikolaj Ryžkov bol v rokoch 1974 - 1989 poslancom Najvyššieho sovietu
ZSSR, dvojkomorového parlamentu krajiny. V rokoch 1985 - 1991 pôsobil
ako predseda vlády ZSSR - Rady ministrov.
V roku 1991 kandidoval v prvých prezidentských voľbách v Rusku, v
ktorých prehral s Borisom Jeľcinom. V rokoch 1996 - 2003 bol Ryžkov
predsedom ľavicového Národno-vlasteneckého zväzu Ruska (NPSR).
Po rezignácii a odchode do dôchodku Ryžkov pokračoval vo svojej
politickej kariére. V rokoch 1995 - 2003 bol poslancom Štátnej dumy,
dolnej komory parlamentu Ruskej federácie. Následne 20 rokov pôsobil
poslanec Rady federácie za región Belgorod.
Ryžkov ako člen hornej komory parlamentu v roku 2014 podporil vstup
ruských vojsk na Krym, ako aj anexiu Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a
Záporožskej oblasti na Ukrajine v roku 2022. Za tento postoj sa dostal
na sankčný zoznam Európskej únie, USA, Ukrajiny, Veľkej Británie,
Kanady, Švajčiarska, Austrálie a Nového Zélandu.